Môže interupčný zákon vyriešiť stárnutie populácie ?

Dovoľte mi na úvod citovať z knihy Lenky Gahérovej Tiene minulosti str.157:
" Nehovorte mi pravdu o svete, radšej sa tvárte,že o ňom nič neviete. V tejto realite sa pri vedomí nedá byť, v tomto svete sa bez optimizmu nedá žiť. Tí, ktorí ničia tento svet, svedomia ani dobroty v nich niet. Ako tu majú naše deti žiť? Váham, či je dobré ich porodiť. So zavretými očami si vo sne niečo navrávam a s predstavou krajšej budúcnosti sa pri tom pohrávam. V tom mojom sne verím naivne, že snáď všetko zlé raz pominie, že raz zo zlého sna precitnem a tam, kde má dobro svoje miesto, sa konečne ocitnem."
Tento citát mi prišiel na myseľ, keď vláda mala prejednávať zákon o interupciach. Na šťastie sa na prejednávanie nedostal. Pán Kotleba sa chce o to pokúsiť znova. Položme si niekoľko otázok:
Je potrebný pre našu spoločnosť?
Skutočne sú ženy nezodpovedné a interupciu zamieňajú za antikoncepciu ?
Prijatím zákona o  interupcii sa zvýši počet narodených detí na toľko, aby populácia nestárla?
      Interupčný zákon, je najjednoduchším riešením a aj najlacnejším pre štát.  Je mi ľúto, že poslanci nevedia nájsť iné riešenia, ktoré by viedli k omladeniu populácie.
Prečo sa rodí málo detí?
- veľa mladých žije natrvalo v zahraniči
- nízke prídavky na deti
- u nás žije veľa bohatých ľudí, ale aj veľa na hranici chudoby aj napriek tomu, že pracujú
- zodpovední rodičia majú len toľko detí, koľko môžu  uživiť, zaplatiť vzdelanie a lekára
- veľmi drahé vlastné bývanie, chýbajú nájomné byty
- zákon trestá rodičov, keď nechajú maloleté deti bez dozoru a stane sa nešťastie
- ako majú pracovať, keď nemôžu zabezpečiť dozor pre deti ( chýbajú škôlky, opatrovateľky finančne nedostupné pre každého), výhoda sú starí rodičia na dôchodku.
Pri navýšení veku odchodu do dôchodku už táto možnosť nebude.
A tak pán Kotleba a ostatní poslanci nájdite riešenia na uvedené príčiny a netreba nám interupčný zákon !

Ako riešiť rómsku otázku?

     Štát ju rieši už 26 rokov a výsledky sú minimálne. V posledných rokoch sa konečne začalo so vzdelávaním občanov rómskej menšiny, hlavne tých, ktorí vzdelávanie podceňovali. Chvála bohu, že medzi nimi je čoraz viac tých, čo  majú vzdelanie a sú začlenení do spoločnosti. V médiach často  ukazujú rómske osady a život v nich. Hlavne kričiacich rómov s rôznymi požiadavkami ako:" Nech nám štát dá, aby sme žili ako ostatní ľudia. Postavte nám nové domy! ( čo dostali už zničili a potrebujú nové.)" Práve takéto zábery podnecujú v ľuďoch nenávisť. Štát funguje ako veľká rodina.

   V rodine, kde sú tri deti sa rodičia o všetkých starajú rovnako. Dbajú, aby sa deti vzdelávali duševne aj manuálne. Jedno z detí sa odmieta učiť, nedokončí vzdelanie a nemá prácu, lebo sa o ňu ani nesnaží. Jeho súrodenci dokončili vzdelanie našli si prácu, založili si rodiny a žijú normálnym životom. Rodičia toho tretieho súrodenca živia a ešte aj ľutujú. Jeho súrodenci s počínaním rodičov nesúhlasia a cítia sa ukrivdení. Rodičia živia darebáka a nemajú peniaze na darčeky pre vnukov.Ich dospelé dieťa si zvyklo na to, že všetko dostane od rodičov. Pije a hrá hazardné hry. Potom bije rodičov a kradne im peniaze. Ako to skončí ? Je veľa možností:
      Dvaja súrodenci  prinútia tretieho zmeniť svoj spôsob života.
      Zabijú súrodenca, aby bol pokoj.
      Prestanú sa stýkať s rodinou a žijú si len svoj život.
       A možno sú ešte iné riešenia.
Čo je lepšie? Naučiť človeka už od detstva, že bez práce nie sú koláče. A túto zásadu dodržiavať. Učiť od mladosti, že človek je zodpovedný sám za seba a že je potrebné myslieť na budúcnosť.V budúcnosti sa bude musieť postarať aj o rodičov, nielen o seba.
   Deťom v rómskych osadách sa tejto výchovy nedostáva a tak v budúcnosti bude narastať masa ľudí, ktorí budú prostredníctvom televíznej obrazovky vykrikovať dajte nám byty, nemám z čoho žiť a pod. Úmerne tomu bude narastať nenávisť u v pracujúcich občanov. To nemá nič spoločné s rasovou nenávisťou. Štát sa predsa nemôže správať ako nezodpovedný rodič.
Preto je potrebné rómov vzdelávať, naučiť pracovať a podporovať tých, ktorí sa chcú začleniť do spoločnosti. Potom to nebudú vyhodené peniaze, ale užitočne použité. Vzdelané rómske deti spolu s ostanými budú neskôr robiť na dôchodky.

Partnerské, manželské nakupovanie.

Chodí s Vami Váš partner, manžel na nákupy ? Teší ho nakupovanie ? Teda ten môj nie. Po rôznych negatívnych skúsenostiach jeho na nákupy nevolám. Dokáže kúpiť len to, čo poteší jeho žalúdok.
Ako to, ale vyriešiť s vecami jeho osobnej potreby? U nás to bolo dlhé roky tak, že keď som chcela ísť s ním na nákup oblečenia a obuvi, nikdy nič nepotreboval. A ja som aj napriek tomu kupovala, bez neho oblečenie a obuv. Nikdy sa tomu nepotešil, ale vyhrešil ma, že na čo som to kupovala. Napriek tomu to neskôr obliekol.
Mladé ženy v rozhlasovej relácii hovorili svoje skúsenosti s nakupovaním spolu s partnermi a manželmi. Jedna z nich hovorila, že kúpi oblečenie a jednoducho ho zavesí do skrine. Manžel ho oblečie a ani si nevšimne, že je nové. Myslela som si, že dnešní mladí muži sú už iní.Často som rozmýšľala, keď som videla vkusne oblečeného muža, či je to jeho zásluha, zásluha ženy, alebo obidvoch. Môj manžel si asi myslí, že už ma má (a to 40 rokov) takže sa už o seba nemusí starať. Už niekoľko rokov po svadbe necíti potrebu, aby sa mi páčil.Neviem, kto vymyslel túto vetu: " Muž je vizitkou ženy. " Celých 40 rokov som pre to trpela. Ešte, že sme mali takých priateľov, čo ho dobre poznali. Cudzí ľudia klebetili: "Ona sa nosí, ale mužovi nedopraje." Zaujímavé je, že takto hovorili ženy a nie muži.
 Prestala som  kupovať oblečenie pre manžela. Ideme na návštevu. Zisti, že nemá jediné celé ponožky,v skrini visia obnosené košele, vyťahané svetre a ostrapkané nohavice, do obleku sa už nevmestí a posledný pár topánok už pýta jesť. Povie : "Nemám, čo na seba!". Odchádzam na návštevu sama. On ide do obchodu. Kúpi topánky o dve čísla väčšie a nohavice o jedno číslo väčšie.
Košeľu doma rozbalí a zistí, že sa do nej nezapne. Smutne sedí na posteli. Hľadím na neho. Povie:"Čo teraz?"


MUŽI NEPRIKLADAJÚ  VEĽKÝ VÝZNAM SVOJMU   OBLEČENIU, ALE RADI SA POZRÚ NA VKUSNE OBLEČENÚ ŽENU. A MY ŽENY CHCEME MAŤ VEDĽA SEBA PRIMERANE OBLEČENÉHO MUŽA !

Vzali sme detstvo našim deťom, vnučkam a vnukom ?

Poviete si, čo je to za blbosť?  Deti dnes majú všetko, o čom sme mi mohli len snívať. Čo im tak môže chýbať? Poznám odpovede deti na túto otázku. Sú to:
- priateľstva s rovesníkmi a život v skupine rovesníkov. ( sociálne skúsenosti zo života v skupine )
- voľný pohyb na ulici bez nástrah ( únosy, drogy, zneužívanie a pod. )  Preto je pohyb detí na ulici pod dozorom rodičov, starých rodičov a iných zodpovedných dospelých ľudí.
- spoločné hry detí na ulici a detskom ihrisku ( niekedy sa deti hrali loptové hry, schovávačky, skákanie na švihadle, bedminton, skákanie cez gumu a iné hry).
- spoločne strávený čas s obidvoma rodičmi
Keď si spomeniem na svoje detstvo vybavia sa mi spoločné sánkovačky s rovesníkmi a večerné korčuľovania na klzisku, kde jediným dozorom bola teta, čo na veľkej peci v šatni ponúkala teplý čaj a dozerala na poriadok. Všetci mali pred ňou rešpekt. Nespratníkov vyplatila varechou. V lete to zasa  boli loptové hry, súťaže v behaní,bicyklovanie a iné. Staršie deti mali na starosti mladších. Zaujímavé boli aj vojny horný koniec proti dolnému koncu. Tie síce nie vždy končili bez modrín a rozbitých kolien, ale to patrilo k tomu, lebo tie vojny vždy končili mierom a spoločnou hrou.
Dosť bolo spomienok. Tie nezabezpečia detstvo, aké sme mali mi súčasným deťom. Čo môžeme preto urobiť? Voliť takú vládu, ktorá zabezpečí bezpečnosť na ulici. Nedovoliť, aby ako vzory našim deťom slúžili hlavné postavy akčných a kriminálnych filmov. Zakázať propagáciu násilia a agresivitu vo filmoch. Bojovať za prácu bez nadčasov a dostatočne zaplatenú , lebo len tak ostane rodičom čas pre svoje deti. Mobily, internet a média sú na príčine, že deti sa predčasne stanú dospelými - preskočia časť svojho detstva. Dospelí, pokiaľ všetky svoje sily obetujú práci a hmotnému zabezpečeniu rodiny predčasne vyhoria a zostarnú. Chceme to takto? Možno, že so mnou nesúhlasíte a tak napíšte svoj názor.

REFERENDUM O RODINE, ALEBO TU IDE O NIEČO INÉ ?

Už sa to nedá počúvať. Hlavne to, čo rozprávajú predstavitelia cirkvi ohľadom práv párov rovnakého pohlavia. Ich názor na to, že homosexualita je módny štýl a nie skutočnosť, ktorý ináč sexuálne orientovaný človek neovplyvní. Odmietajú prijať fakt, že títo ľudia sa takými narodili ( lebo to tak boh chcel). Veď aj medzi kňazmi je veľa homosexuálov a pedofilov. Po vypočutej omši dňa 1.2.2015 z Bratislavy ( mons. Zvolenský) som mala dojem, že sa vraciame do stredoveku a začneme hon nie na čarodejnice, ale na homosexuálov. Boh predsa hovorí : "miluj blížneho svojho, ako seba samého".
Ináč sexuálne orientovaný človek nie je náš blížny?. Pani kňazi na to ste zabudli?

Je referendum o rodine skutočne o rodine a právach detí ?

Každý z nás dostal do schránky oznámenie o čase a mieste konania referenda. V médiách sa dosť o ňom hovorilo.  Napriek tomu mnohí ľudia nevedia presné znenie otázok referenda. O čom referendum je a aké sú otázky mohlo byť napísané na oznámení. Ale to len na okraj.
Po prečítaní otázok, o ktorých budem hlasovať som začala uvažovať, ako ovplyvním samotné práva detí a práva tradičnej rodiny, keď odpoviem na otázky áno. Po uvažovaní som zistila, že nijako.
K otázke č.1: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a ženou?
 Predsa ostatné zväzky medzi rovnakými pohlaviami sú nazývané registrované partnerstva. Registrované partnerstva nemôžu  zničiť tradičnú rodinu a ani neupierajú práva deťom na život v tradičnej rodine. Registrované partnerstva riešia majetkové a iné práva partnerov. A názov manželstvo len pre tradičnú rodinu nezaručí dieťaťu spokojný život so všetkými právami. Tie mu predsa dávajú rodičia a štát.
K otázke č.2: Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie ( adopcia ) detí a ich následná výchova?

Tu som rozmýšľala o niečo dlhšie.  Dieťa nerozhoduje pri adopcii o výbere rodiny. Rozhodujú úrady. Ale koľko detí trpí v tradičnej rodine? ( alkoholizmus rodičov, týranie a sexuálne zneužívanie ).
Aký model rodiny je pre dieťa lepší? Keď vychovávajú dve matky, dvaja otcovia alebo nefunkčná tradičná rodina? Mám ja právo o tom rozhodovať?
K otázke č.3: Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo samé deti nesúhlasia s obsahom vyučovania ?
V dnešnom svete  majú deti neobmedzený prístup k rôznym informáciám v oblasti sexu na internete . Dieťaťu je potrebné primerane veku všetko vysvetliť. Odborníci môžu v tomto pomôcť.
V televízii aj počas dňa bežia filmy, kde dvojica končí v posteli. Inzeráty s ponukou sexu sú v každých novinách. Mládež prestala veriť, že sex je vyvrcholením platonickej lásky a súzvuku dvoch ľudí po všetkej stránke. Preto otázky v rozhovoroch medzi tínedžermi : už si ju mal ? už si ju navliekol ?  ešte stále si panna ? to si chudera, že ťa ešte žiaden nechcel? A na vine,že je to tak, sme my dospelí.
 Ľudia, čo budú s tým súhlasiť, budú musieť otázky sexu s deťmi zvládnuť sami. Dokážu to? Alebo budú svojim deťom hovoriť, že deti nosí bocian? V mnohých rodinách sú otázky sexu ešte stále tabu.
 Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky som dospela k uzáveru, že referendum je zbytočné. Súhlasné aj nesúhlasné odpovede nijako neovplyvnia práva detí a práva tradičnej rodiny. Zastavte sa a porozmýšľajte.

Ako sa zbaviť partnerky (a), alebo manželky (a).

Chcete sa zbaviť svojej partnerky(a), alebo manželky(a)? Jednoduchý recept. Robte všetko to, čo ju (jeho) hnevá, rozčuľuje, ponižuje a čo jej (jemu) spôsobuje smútok. Keď to budete robiť dostatočne dlho, tak pochopí, že už ju (jeho) nechcete a od vás odíde. Potom ostanete sám (sama) a zistíte, že to nie je ono. Začnete sa nudiť a hľadať si nový objekt. Ale pozor, ak to, čo vašu partnerku ( vášho partnera ) hnevalo, rozčuľovalo a spôsobovalo smútok, bude takisto pôsobiť na novú partnerku (partnera),tak chybu hľadajte u seba. Môže sa stať, že si už nikoho nenájdete. Život je totiž o kompromisoch. V partnerstve a v manželstve nikto nie je šéfom a nikto nie je podriadený.