Nedávno som čítala knihu od Joy Fieldingovej "Sieť". Kniha ma zaujala ani nie tak dejom, ako niektorými citátmi.
Citujem zo strany 115:
" Koniec koncov, všetci sme produktmi nášho detstva.To, akí dospelí z nás vyrastú, je podmienené tým, akí sme boli v detstve, ako sa k nám správali, kto a čo formovalo naše názory a hodnoty. Sme takí, akí sme boli.
Len vyšší."
Je to pravda. Mladá generácia je taká, akú sme si vychovali. Kto? No predsa: rodičia, rodina, škola, okolití ľudia, média, príklady ( vzory), knihy a v neposlednom rade štát a politici. Každý z vymenovaných má svoj podiel na výchove.
Stručne z obsahu knihy: Novinárka Charley Webová dostane list od Rohmerovej, odsúdenej na smrť za vraždu troch malých detí. Mladá žena ju v liste prosí, aby napísala životný príbeh a odhalila okolnosti o prípade, ktoré počas vyšetrovania nevyšli najavo.
Ďalší citát: " Najsmutnejšie na tom je, že minulosť sa nikdy skutočne nestane minulosťou. Vždy je tu s nami.
Niekedy je silná a je nám oporou, ženie nás do budúcnosti ako vietor od chrbta. Ale oveľa častejšie nás ťahá k zemi a niekedy nás dokonca pochová za živa. Je naozaj zvláštne, že keď máme príležitosť zbaviť sa toho nebezpečného rubáša, radšej si ho tesnejšie ovinieme okolo pliec."
Je to pravda?
