Muž a žena, žena a žena, muž a muž.

Čo je to rodina ? Banálna otázka a pre deti jednoznačná odpoveď:

Mama, oco alebo tato, ja prípadne brat, sestra.

Odpoveď manželov je : My a naše dieťa ( deti).
Kto si takto môže odpovedať má veľké šťastie. Odpovede v tvare: Ja a mama. Ja, brat, sestra a mama. Ja a otec( tato). Ja, brat, sestra a otec. Ja a moje dieťa(deti). Tento model rodiny nazývame neúplná rodina, lebo v nej niekto chýba. Prečo o tom píšem? V poslednom čase o svoje práva bojujú lesbičky a gejovia.Títo ľudia za svoju sexuálnu orientáciu nemôžu.Nepovažujem ich vzťah za chorý.Nemôžem súhlasiť s tým, aby uzatvárali manželstva a už vôbec nie s tým, aby mali deti (vlastné či adoptované ). Legálny zväzok môžeme nazvať partnerským vzťahom a nie manželstvom. Som za legalizovanie partnerského vzťahu s právami bezdetných manželov, okrem adopcie deti a umelého oplodňovania. Dieťa, u ktorého sa ešte nedá posúdiť sexuálna orientácia môže byť z toho zmätené.  Preto apelujem na gejov a lesbičky, aby nezabudli, aký mali problém priznať mame a otcovi inú sexuálnu orientáciu. To isté môže pocítiť ich heterosexuálne orientované dieťa nimi vychovávané. A ako pomenujeme tieto rodiny? Dvojotcovské alebo dvojmamovské?

Súľovské skaly v každom ročnom období.

Súľovské skaly: Obrovská brána

Súľovské skaly sú prekrásne v každom ročnom období. Na jar vás očaria kvetenou, v lete výhľadmi, v jeseni farebnosťou a v zime pokojom a tichom.Žijem v Žiline a odtiaľ je to len na skok. Túru najčastejšie začíname v Lietavskej Závadke od konečnej autobusovej zastávky. Najprv ideme po žltej značke a potom po modrej do Roháčskeho sedla. Tu sa ešte môžete rozhodnúť, ktorú trasu prejdete, pokiaľ ste sa nerozhodli ešte doma. Máte na výber. Doľava  po zelenej na Žibrid cez sedlo Pastúch ,alebo rovno  po modrej do obce Súľov. My sme sa rozhodli ísť doprava hrebeňom na Roháč po zelenej značke. Cestou boli vyhliadky na obec Súľov , Súľovský hrad a okolie. Z Roháča po žltej značke k Obrovskej bráne a odtiaľ strmo dole k Šarkanej diere a potom do sedla Roháč ( po značenej cyklotrase). Turistický chodník od Obrovskej brány je doplnený o jeden rebrík ( predtým to bolo obtiažnejšie prekonať najmä s deťmi). Prístup k Šarkanej diere je tiež upravený a doplnený o nové rebríky.

Vstup do Šarkanej diery

Rebrík k Šarkanej diere

Rebrík k Šarkanej diere

Šarkania diera

Spevnený chodník

Súľovské skaly

Šarkania diera

Obrovská brána

Zimná vyhliadka

Zimný pohľad na Súľovské skaly

.

Nehanebné hry- zamyslíme sa

Nedávno som prečítala knihu od slovenskej autorky Evy Bielej Brndiarovej " Nehanebné hry". Román som prečítala na jeden dúšok. Pri jeho čítaní som si uvedomila, ako autorka dobre vystihla dnešnú spoločnosť.
V románe je opísaný príbeh hlavnej hrdinky Katky a jej šestnásťročnej dcéry Milky, príbeh policajta Ivana, Ota syna bohatého otca, Viktórie a iných. Sú to veľmi smutné príbehy ľudí, čo zažili veľa zla. Dovolím si citovať časť z knihy.
Hlavná postava románu Katka sa pýta kto je vinný . Odpovedá všetci.
Citát: " Svet, ľudia v ňom. Hluchí, slepí. Patrila medzi nich. Strach ju paralyzoval, urobil z nej obeť. Jednú z mnohých. Zatvorila svoje ja do klietky, neprotestovala, nekričala. Pomedzi mreže pozerala, ako všetci naokolo otupili, stali sa stádom. Stádom, ktorému mocní dali nažrať, ktorí sa s bruchami naplnenými chemickým svinstvom, rafinovane zamaskovanými plesňami a hnilobou každý večer pokojne posadia pred obrazovku. Dobrovoľne bez reptania, tak ako do brucha, aj do hláv si nechalo nalievať niečo, nad čím by sa mu pred pár rokmi dvíhal žalúdok. Ľudská bytosť začala vnímať svet cez obludnú optiku dokonalosti. Začala sa klaňať kráse a víťazom, duša sa stala nepodstatnou. Hlúposť a primitivizmus nahradili vtip. Zvrhlosť, násilie sa stalo normou. Sila, peniaze,moc. Nič medzi tým. Uzurpovali si právo na pravdu, ich pravdu. Tí, ktorí si ju mohli kúpiť, ktorí sa rozhodli právo mať. Viac, viac, ešte viac. Zo svojej  výšky už nedovideli na životy obyčajných ľudí, ktorých chrbty sa stali schodíkmi. Pružnými, ohybnými, po ktorých sa zo svojho zakomplexovaného ja vyškriabali do povýšeneckého som boh. Starí, škaredí, sa stali pre nich odpadom, ženy tovarom. Deti s dokonale povymývanými mozgami budúcnosťou. Naučili ich nevážiť si nič a nikoho, dôležitým sa stalo ja. Úcta neznámym pojmom, slušnosť slabosťou, vernosť absurdnosťou, sex nezáväznou hrou a láska, to niečo nehmatateľné, niečo, čím sme, čo sme v sebe dovolili zabiť, ešte aj tu sprofanovali. Stala sa ničím, len nálepkou k presladeným filmom, seriálom, knihám. Všetkým akoby bolo úplne jedno, že mocní nimi  manipulujú, že zlo sa stalo podstatou žitia, dobro slabosťou. Že im dovolili zabiť city. Že tí, ktorí ich v sebe našli, nedokázali s nimi žiť. Stali sa príťažou, zabíjali. Slabých."
( koniec citátu zo strany 163.)
Možno sú príbehy v románe vymyslené, možno pravdivé. Ako  to v skutočnom živote je? Stačí si pozrieť TV spravodajstvá. Veľmi málo sa v nich hovorí o ľuďoch, ktorí sú prínosom pre našu spoločnosť. Za celebritu bola považovaná aj istá pani Nora a teraz je obvinená z daňových podvodov. Malí zlodeji sú potrestaní a veľkí ostávajú na slobode. Prečo dnes ľudia nechcú svedčiť v prípade trestného činu? Mocní sa vyhrážajú. Bulvár je plný článkov o takzvaných celebritách, kto s kým a ako je neverný,o rozvodoch. Komu sa nepáči, nech to nečíta - povedala by som, ale číta to mládež a tá to berie ako vzor života.
Zobuďme sa a začnime žiť ináč. Vážme si lásky, dobra a človeka! Zmeňme svoje priority a zmeníme svet k lepšiemu.

Dedinky - typ na výlet

 Počas tohoto leta,som bola na dvojdňovom výlete na Dedinkách. Je to rekreačná oblasť na východnom Slovensku a patrí do národného parku Slovenský raj. Dedinky je obec na brehu vodnej nádrže Palcmanská Maša. Túto časť Slovenského raja navštevuje oveľa menej ľudí ako známe rokliny Suchá Belá, Kláštorná roklina, Prielom Hornádu a Veľký Sokol.V tejto rekreačnej oblasti som našla prekrásnu prírodu, čistú priehradu, pokoj a príjemných ľudí. Čo si človek ešte môže priať?
Nádherná je Zejmarská roklina, ktorou sa dostanete na Geravy. Odtiaľ so sprievodcom na Gačovskú skalu, kde sú krásne výhľady na vodnú nádrž.Úžasným zážitkom bola plavba na raftovom člne po vodnej nádrži až k jej začiatku pri Stratenskej píle. Obdivovala som okolitú prírodu a počúvala mladého muža, ktorý nás viezol.Vedel veľmi veľa o histórii vzniku vodnej nádrže a aj o okolitej prírode.Veľmi by si prial, keby odtiaľ
nemusel odíjsť za prácou. Keď sme sa rozprávali o podnikaní v turistickom ruchu povzdychol si, že by to chcelo niekoľko projektov. Zatiaľ všetky zariadenia cestovného ruchu patria jednému podnikateľovi, ktorý tam iných nechce. Bola som z toho smutná. Dedinky poznám ešte z čias socializmu a vtedy to bola vychýrená turisticko- rekreačná oblasť.
Budem držať prsty ľuďom, ktorí chcú prinavrátiť turistický ruch Dedinkám. Aj keď možno už tam nenájdem pokoj a kľud, aký vládol teraz.