Nedávno som prečítala knihu od slovenskej autorky Evy Bielej Brndiarovej " Nehanebné hry". Román som prečítala na jeden dúšok. Pri jeho čítaní som si uvedomila, ako autorka dobre vystihla dnešnú spoločnosť.
V románe je opísaný príbeh hlavnej hrdinky Katky a jej šestnásťročnej dcéry Milky, príbeh policajta Ivana, Ota syna bohatého otca, Viktórie a iných. Sú to veľmi smutné príbehy ľudí, čo zažili veľa zla. Dovolím si citovať časť z knihy.
Hlavná postava románu Katka sa pýta kto je vinný . Odpovedá všetci.
Citát: " Svet, ľudia v ňom. Hluchí, slepí. Patrila medzi nich. Strach ju paralyzoval, urobil z nej obeť. Jednú z mnohých. Zatvorila svoje ja do klietky, neprotestovala, nekričala. Pomedzi mreže pozerala, ako všetci naokolo otupili, stali sa stádom. Stádom, ktorému mocní dali nažrať, ktorí sa s bruchami naplnenými chemickým svinstvom, rafinovane zamaskovanými plesňami a hnilobou každý večer pokojne posadia pred obrazovku. Dobrovoľne bez reptania, tak ako do brucha, aj do hláv si nechalo nalievať niečo, nad čím by sa mu pred pár rokmi dvíhal žalúdok. Ľudská bytosť začala vnímať svet cez obludnú optiku dokonalosti. Začala sa klaňať kráse a víťazom, duša sa stala nepodstatnou. Hlúposť a primitivizmus nahradili vtip. Zvrhlosť, násilie sa stalo normou. Sila, peniaze,moc. Nič medzi tým. Uzurpovali si právo na pravdu, ich pravdu. Tí, ktorí si ju mohli kúpiť, ktorí sa rozhodli právo mať. Viac, viac, ešte viac. Zo svojej výšky už nedovideli na životy obyčajných ľudí, ktorých chrbty sa stali schodíkmi. Pružnými, ohybnými, po ktorých sa zo svojho zakomplexovaného ja vyškriabali do povýšeneckého som boh. Starí, škaredí, sa stali pre nich odpadom, ženy tovarom. Deti s dokonale povymývanými mozgami budúcnosťou. Naučili ich nevážiť si nič a nikoho, dôležitým sa stalo ja. Úcta neznámym pojmom, slušnosť slabosťou, vernosť absurdnosťou, sex nezáväznou hrou a láska, to niečo nehmatateľné, niečo, čím sme, čo sme v sebe dovolili zabiť, ešte aj tu sprofanovali. Stala sa ničím, len nálepkou k presladeným filmom, seriálom, knihám. Všetkým akoby bolo úplne jedno, že mocní nimi manipulujú, že zlo sa stalo podstatou žitia, dobro slabosťou. Že im dovolili zabiť city. Že tí, ktorí ich v sebe našli, nedokázali s nimi žiť. Stali sa príťažou, zabíjali. Slabých."
( koniec citátu zo strany 163.)
Možno sú príbehy v románe vymyslené, možno pravdivé. Ako to v skutočnom živote je? Stačí si pozrieť TV spravodajstvá. Veľmi málo sa v nich hovorí o ľuďoch, ktorí sú prínosom pre našu spoločnosť. Za celebritu bola považovaná aj istá pani Nora a teraz je obvinená z daňových podvodov. Malí zlodeji sú potrestaní a veľkí ostávajú na slobode. Prečo dnes ľudia nechcú svedčiť v prípade trestného činu? Mocní sa vyhrážajú. Bulvár je plný článkov o takzvaných celebritách, kto s kým a ako je neverný,o rozvodoch. Komu sa nepáči, nech to nečíta - povedala by som, ale číta to mládež a tá to berie ako vzor života.
Zobuďme sa a začnime žiť ináč. Vážme si lásky, dobra a človeka! Zmeňme svoje priority a zmeníme svet k lepšiemu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára