štvrtok 10. júla 2014

Prečo chodím na turistiku sama.



Nedávno sa mi sníval krásny sen :
Ráno mi môj drahý priniesol raňajky do postele. Boli podľa mojej chuti.( káva s mliekom, jogurt a rožok s maslom ). Po raňajkách povedal: "Obleč sa. Dnes pôjdeme na výlet a miesto výletu si môžeš vybrať.Všetko potrebné nachystám ja. " Vybrala som výlet do Vrátnej doliny. Strávila som s ním príjemný deň. Na obed sme si dali halušky v blízkej kolibe.Vraj, aby som doma nevarila. Po príchode domov vybalil ruksak a uvaril čaj a natrel chleby s nátierkou. V tom som sa zobudila. V kuchyni na stole ma čakala praženica s neprepečenou slaninou plávajúca v masti. Pri raňajkách povedal: " Pôjdeme na výlet do Vadičova! Nachystaj ruksak a zabaľ nejaké jedlo. Ja ťa počkám v aute." Chytro som sa obliekla, vzala veci a bežala do auta. V aute mu hovorím, že radšej by som išla inde. Trebárs tam, kde sme ešte neboli. Na to zvolal: "No, kam,kam by si zasa chcela ísť! " No už nikam. Nekrič! Nakoniec sme išli do Vadičova.
Po návrate domov:
Vybaľ ruksak! Nachystaj večeru! Som hladný.
No chcelo by sa vám potom ešte niekde chodiť? Mne už ani nie. Tento scenár sa už opakoval mnohokrát.
Na turistiku chodím sama, alebo s priateľkou.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára