Nedávno som čítala v časopise článok " Smú sa deti biť ? ". Článok ma veľmi zaujal. Nie som zástankyňou telesných trestov detí. Niekoľko rokov som bola pedagogickou pracovníčkou.Veľmi dobre viem, že niektoré deti doma boli telesne trestané a to aj pre maličkosti. Z vlastnej skúseností viem, že niekedy dieťa v pubertálnom veku chytí amok, nie je s ním rozumná reč, je mierna facka na mieste. Dieťa spozornie a potom sa s ním dá normálne rozprávať a vy mu môžete pokojne vysvetliť prečo ju dostal. Nesmie sa pri tom zvyšovať hlas. Potom si pokojne vypočujeme zdôvodnenie syna, alebo dcéry prečo sa tak správali. Keď chcem deti učiť ovládať svoje emócie, najprv musím vedieť ovládať svoje emócie ja. A ako sa to dá? Jednoducho. Najprv je potrebné napočítať do troch a až tak konať.Niekto vymyslel aj takú vetu miesto počítania : " Mňa nenaserieš som splachovací ".
Dieťa má mať určené presné pravidla, čo smie a čo nemôže. Rodič musí tieto pravidla tiež dodržiavať.
Potom je s výchovou menej problémov.
Jednej mojej známej, ktorá žije v Nemecku sa stalo, že jej 12 ročná dcéra sa chcela mame pomstiť za to, že ju nepustila do kina a preto v škole povedala, že ju mama zbila. Po vyučovaní pracovníčka sociálneho úradu
dcéru zo školy odviedla do centra pre týrané deti. Kým sa všetko prešetrilo trvalo to niekoľko dní.
Všetko má svoju mieru .
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára