Už je to tu opäť! Čo?

Už je tu opäť! Čo? No predsa nový rok ! Čo nám prinesie?

Slovensko je krásne a je tu pre nás všetkých

Vítaj rok 2014!

Čo si prajem, aby si priniesol pre tento svet?
- lásku a úctu medzi ľuďmi
- menej sebectva
- uvedomenie si, že aby to tak bolo musíme sa o to všetci snažiť
- dať duchovné hodnoty v živote aspoň na rovnakú úroveň materiálnych. Lepšie je ich uprednostniť.
- nedovoliť tyranom týrať ľudí a zvieratá
- nedať sa manipulovať ľuďmi, ktorí nás zneužijú vo svoj prospech
- vzdelávať sa, lebo vzdelaný človek je menej manipulovateľný
- uvedomiť si, že každý z nás sa podieľa na vlastnom živote a ovplyvňuje aj životy iných
- nenariekať, ale hľadať riešenia ako by bolo lepšie
- nežiť z minulosti, ale žiť pre súčasnosť a budúcnosť( čo bolo sa už nevráti, ale to čo bude môžem     ovplyvniť)

Želám všetkým jazdy bez dopravných nehôd! Bloggerka Majka.

Nie je krst ako krst?

Pred začiatkom motorkárskej sezóny kňaz požehnával motorkárom. Tento týždeň televízia uviedla šot z krstenia mladého vína.
Pred piatimi rokmi dcéra mojich známych, chcela dať pokrstiť novorodenú dcéru.Na farskom úrade jej to odmietli. Dôvod: krstní rodičia nemali sviatosť birmovania. Bolo im doporučené vybrať pre svoju dcéru takých krstných rodičov, ktorí túto sviatosť majú. Rodičia to nakoniec vzdali. Ich kritériom pri výbere krstných rodičov bolo, aby sa v čase núdze vedeli a chceli o dieťa postarať, prípadne mu pomôcť.
      Preto sa pýtam : "Nie je krst ako krst? "Kto určil pravidla prijatia sviatosti krstu? Alebo je krst len fraška a nemá duchovnú hodnotu?
Citujem z biblie:
"Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru hovorím vám: Kto nepríjme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde do neho. Potom ich objímal, kladol na ne ruky a požehnával ich."
Evanjelium podľa Marka  10,13-16  Ježiš požehnáva deti.

Za minulého režimu farári krstili deti tajne. Nie všetci. Niektorí sa báli. Aj ja mám jednú dcéru pokrstenú a druhú nie. Navrhovaní krstní rodičia neboli zosobášení v kostole.Keď som navrhla, že my, rodičia si ponesieme dieťa na krst, neumožnili nám to. Čo bolo dôsledkom toho? Zanevrela som na cirkev. Som veriaca. Verím v Boha a uctievam si ho v prírode. Tá je pre mňa božím chrámom. Do kostola nechodím. Uznávam desatoro božích prikázaní a o odpustenie hriechov žiadam tých, ktorým som ublížila. V prírode rozjímam a prosím boha o silu a zdravie.

Dušičky.

A je to tu znovu. Ako každý rok. Pýtate sa kto? čo? No predsa sviatok " Všetkých svätých" alebo "Pamiatka zosnulých". Jeden je cirkevný 1.11. a druhý 2.11. štátny? Neviem. Ale viem, že počas týchto dní sa všetci rozbehnú na cintoríny, aby si spomenuli na tých, čo už nie sú na tomto svete. Aj ja patrím medzi tých, čo si uctia pamiatku zosnulých. Rok, čo rok som z toho sviatku smutná. Stáva sa z neho komerčná záležitosť.Obchody sa pretekajú v ponuke už od septembra. Na cintoríne stretávam ľudí, čo si počas života svojich blízkych nenašli čas na ich návštevu ani 1krát do roka. Teraz prídu rok, čo rok na cintorín s okázalými kyticami a tvária sa ako im blízki chýbajú. Možno naozaj smútia. Ktovie? Do ich sŕdc nevidíme. Výzdoba hrobov nie je lacná záležitosť. Ešte, že mŕtvym je jedno či majú na hrobe čečinu a slamienky vypestované v záhradke, alebo okázalé kytice. Pred niekoľkými rokmi som bola vo Francúzsku. Zaujal ma cintorín  vytvorený na zelenej lúke so skoro rovnakými kamennými kamennými krížmi. To znamenalo, že po smrti sú si všetci rovní. Veľmi sa mi to páčilo. Uctiť si pamiatku zosnulých predsa neznamená dať honosnejšie kytice, ale to čo v duši cítime. Spomínať na tých, čo nie sú medzi nami môžeme kdekoľvek a kedykoľvek a nielen na cintoríne. Hĺbka spomienky nie je meraná cenou výzdoby hrobu. Zamyslíme sa nad tým!

Babia hora ( 1723 m n. m)

 Tento malebný vo svojej hornej časti holý masív je najvyšší vrcholom nielen Oravských Beskýd, ale aj celých Slovenských Beskýd, ktorý pri dobrom počasí poskytuje vynikajúce rozhľady. Tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Milujem Oravu pre jej prekrásnu prírodu a ľudí, ktorí tam žijú.O Babej hore som vedela ešte zo školských čias. Vnímala som ju v spojení s Pavlom Országhom - Hviezdoslavom a jeho dielom Hájnikova žena. Manžel navrhol, aby sme si urobili výlet na Babiu horu. Priznám sa, že najprv sa mi veľmi nechcelo ísť. Neoľutovala som. Babia hora ma očarila svojou krásou. Zvolili sme si trasu zo Slanej vody po žltej značke Hviezdoslavovou alejou k Hviezdoslavovej horárni a ďalej až na Babiu horu.( cca .3,30 hod.) Cestou sme nestretli ani živú dušu, hoci počasie bolo priaznivé. Počas výstupu sme si odpočinuli v prístreškoch a napili sa vody zo studničky. Na vrchole pri pamätnej tabuli pápeža Jána Pavla II bolo veľa poľských turistov. Z Babej hory sme pokračovali hrebeňom po modrej značke  ( cca 50 minút) na Malú Babiu horu. Odtiaľ po červenej značke sme sa vrátili do Slanej vody. Zostup trval asi 2,30 hod. Posledný úsek po asfaltke bol unavujúci a zdal sa nám nekonečný. Napriek únave bola to veľmi pekná túra. Odporúčam každému, kto má rád prírodu. Ešte jedno upozornenie. Na celej trase nie je ani jediná chata s občerstvením. Jedlo je potrebné zobrať so sebou.

Muž a žena, žena a žena, muž a muž.

Čo je to rodina ? Banálna otázka a pre deti jednoznačná odpoveď:

Mama, oco alebo tato, ja prípadne brat, sestra.

Odpoveď manželov je : My a naše dieťa ( deti).
Kto si takto môže odpovedať má veľké šťastie. Odpovede v tvare: Ja a mama. Ja, brat, sestra a mama. Ja a otec( tato). Ja, brat, sestra a otec. Ja a moje dieťa(deti). Tento model rodiny nazývame neúplná rodina, lebo v nej niekto chýba. Prečo o tom píšem? V poslednom čase o svoje práva bojujú lesbičky a gejovia.Títo ľudia za svoju sexuálnu orientáciu nemôžu.Nepovažujem ich vzťah za chorý.Nemôžem súhlasiť s tým, aby uzatvárali manželstva a už vôbec nie s tým, aby mali deti (vlastné či adoptované ). Legálny zväzok môžeme nazvať partnerským vzťahom a nie manželstvom. Som za legalizovanie partnerského vzťahu s právami bezdetných manželov, okrem adopcie deti a umelého oplodňovania. Dieťa, u ktorého sa ešte nedá posúdiť sexuálna orientácia môže byť z toho zmätené.  Preto apelujem na gejov a lesbičky, aby nezabudli, aký mali problém priznať mame a otcovi inú sexuálnu orientáciu. To isté môže pocítiť ich heterosexuálne orientované dieťa nimi vychovávané. A ako pomenujeme tieto rodiny? Dvojotcovské alebo dvojmamovské?

Súľovské skaly v každom ročnom období.

Súľovské skaly: Obrovská brána

Súľovské skaly sú prekrásne v každom ročnom období. Na jar vás očaria kvetenou, v lete výhľadmi, v jeseni farebnosťou a v zime pokojom a tichom.Žijem v Žiline a odtiaľ je to len na skok. Túru najčastejšie začíname v Lietavskej Závadke od konečnej autobusovej zastávky. Najprv ideme po žltej značke a potom po modrej do Roháčskeho sedla. Tu sa ešte môžete rozhodnúť, ktorú trasu prejdete, pokiaľ ste sa nerozhodli ešte doma. Máte na výber. Doľava  po zelenej na Žibrid cez sedlo Pastúch ,alebo rovno  po modrej do obce Súľov. My sme sa rozhodli ísť doprava hrebeňom na Roháč po zelenej značke. Cestou boli vyhliadky na obec Súľov , Súľovský hrad a okolie. Z Roháča po žltej značke k Obrovskej bráne a odtiaľ strmo dole k Šarkanej diere a potom do sedla Roháč ( po značenej cyklotrase). Turistický chodník od Obrovskej brány je doplnený o jeden rebrík ( predtým to bolo obtiažnejšie prekonať najmä s deťmi). Prístup k Šarkanej diere je tiež upravený a doplnený o nové rebríky.

Vstup do Šarkanej diery

Rebrík k Šarkanej diere

Rebrík k Šarkanej diere

Šarkania diera

Spevnený chodník

Súľovské skaly

Šarkania diera

Obrovská brána

Zimná vyhliadka

Zimný pohľad na Súľovské skaly

.

Nehanebné hry- zamyslíme sa

Nedávno som prečítala knihu od slovenskej autorky Evy Bielej Brndiarovej " Nehanebné hry". Román som prečítala na jeden dúšok. Pri jeho čítaní som si uvedomila, ako autorka dobre vystihla dnešnú spoločnosť.
V románe je opísaný príbeh hlavnej hrdinky Katky a jej šestnásťročnej dcéry Milky, príbeh policajta Ivana, Ota syna bohatého otca, Viktórie a iných. Sú to veľmi smutné príbehy ľudí, čo zažili veľa zla. Dovolím si citovať časť z knihy.
Hlavná postava románu Katka sa pýta kto je vinný . Odpovedá všetci.
Citát: " Svet, ľudia v ňom. Hluchí, slepí. Patrila medzi nich. Strach ju paralyzoval, urobil z nej obeť. Jednú z mnohých. Zatvorila svoje ja do klietky, neprotestovala, nekričala. Pomedzi mreže pozerala, ako všetci naokolo otupili, stali sa stádom. Stádom, ktorému mocní dali nažrať, ktorí sa s bruchami naplnenými chemickým svinstvom, rafinovane zamaskovanými plesňami a hnilobou každý večer pokojne posadia pred obrazovku. Dobrovoľne bez reptania, tak ako do brucha, aj do hláv si nechalo nalievať niečo, nad čím by sa mu pred pár rokmi dvíhal žalúdok. Ľudská bytosť začala vnímať svet cez obludnú optiku dokonalosti. Začala sa klaňať kráse a víťazom, duša sa stala nepodstatnou. Hlúposť a primitivizmus nahradili vtip. Zvrhlosť, násilie sa stalo normou. Sila, peniaze,moc. Nič medzi tým. Uzurpovali si právo na pravdu, ich pravdu. Tí, ktorí si ju mohli kúpiť, ktorí sa rozhodli právo mať. Viac, viac, ešte viac. Zo svojej  výšky už nedovideli na životy obyčajných ľudí, ktorých chrbty sa stali schodíkmi. Pružnými, ohybnými, po ktorých sa zo svojho zakomplexovaného ja vyškriabali do povýšeneckého som boh. Starí, škaredí, sa stali pre nich odpadom, ženy tovarom. Deti s dokonale povymývanými mozgami budúcnosťou. Naučili ich nevážiť si nič a nikoho, dôležitým sa stalo ja. Úcta neznámym pojmom, slušnosť slabosťou, vernosť absurdnosťou, sex nezáväznou hrou a láska, to niečo nehmatateľné, niečo, čím sme, čo sme v sebe dovolili zabiť, ešte aj tu sprofanovali. Stala sa ničím, len nálepkou k presladeným filmom, seriálom, knihám. Všetkým akoby bolo úplne jedno, že mocní nimi  manipulujú, že zlo sa stalo podstatou žitia, dobro slabosťou. Že im dovolili zabiť city. Že tí, ktorí ich v sebe našli, nedokázali s nimi žiť. Stali sa príťažou, zabíjali. Slabých."
( koniec citátu zo strany 163.)
Možno sú príbehy v románe vymyslené, možno pravdivé. Ako  to v skutočnom živote je? Stačí si pozrieť TV spravodajstvá. Veľmi málo sa v nich hovorí o ľuďoch, ktorí sú prínosom pre našu spoločnosť. Za celebritu bola považovaná aj istá pani Nora a teraz je obvinená z daňových podvodov. Malí zlodeji sú potrestaní a veľkí ostávajú na slobode. Prečo dnes ľudia nechcú svedčiť v prípade trestného činu? Mocní sa vyhrážajú. Bulvár je plný článkov o takzvaných celebritách, kto s kým a ako je neverný,o rozvodoch. Komu sa nepáči, nech to nečíta - povedala by som, ale číta to mládež a tá to berie ako vzor života.
Zobuďme sa a začnime žiť ináč. Vážme si lásky, dobra a človeka! Zmeňme svoje priority a zmeníme svet k lepšiemu.

Dedinky - typ na výlet

 Počas tohoto leta,som bola na dvojdňovom výlete na Dedinkách. Je to rekreačná oblasť na východnom Slovensku a patrí do národného parku Slovenský raj. Dedinky je obec na brehu vodnej nádrže Palcmanská Maša. Túto časť Slovenského raja navštevuje oveľa menej ľudí ako známe rokliny Suchá Belá, Kláštorná roklina, Prielom Hornádu a Veľký Sokol.V tejto rekreačnej oblasti som našla prekrásnu prírodu, čistú priehradu, pokoj a príjemných ľudí. Čo si človek ešte môže priať?
Nádherná je Zejmarská roklina, ktorou sa dostanete na Geravy. Odtiaľ so sprievodcom na Gačovskú skalu, kde sú krásne výhľady na vodnú nádrž.Úžasným zážitkom bola plavba na raftovom člne po vodnej nádrži až k jej začiatku pri Stratenskej píle. Obdivovala som okolitú prírodu a počúvala mladého muža, ktorý nás viezol.Vedel veľmi veľa o histórii vzniku vodnej nádrže a aj o okolitej prírode.Veľmi by si prial, keby odtiaľ
nemusel odíjsť za prácou. Keď sme sa rozprávali o podnikaní v turistickom ruchu povzdychol si, že by to chcelo niekoľko projektov. Zatiaľ všetky zariadenia cestovného ruchu patria jednému podnikateľovi, ktorý tam iných nechce. Bola som z toho smutná. Dedinky poznám ešte z čias socializmu a vtedy to bola vychýrená turisticko- rekreačná oblasť.
Budem držať prsty ľuďom, ktorí chcú prinavrátiť turistický ruch Dedinkám. Aj keď možno už tam nenájdem pokoj a kľud, aký vládol teraz.